Pripomenuli, že na rok 2024 počíta rozpočet so schodkom na úrovni 5,97 %
HDP. Zaradí sa tak na chvost krajín eurozóny, a to už druhý rok po
sebe. Oproti vládou očakávanej skutočnosti v minulom roku by mal deficit
medziročne klesnúť o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.). Na dosiahnutie
tohto cieľa sa uvažuje s opatreniami na úrovni približne 0,8 % HDP.
V ďalších dvoch rokoch sú ciele rozpočtu nastavené na postupné
znižovanie schodku o 1 p. b. ročne, zatiaľ však bez špecifikovaných
opatrení na ich naplnenie. "Na dosiahnutie cieľov je potrebné v roku
2025 prijať ďalšie opatrenia vo výške 1,1 % HDP a v roku 2026
dodatočných 0,5 % HDP. Bez týchto opatrení rozpočet pre roky 2025 a 2026
uvažuje s deficitmi na úrovni 6,1 %, resp. 5,6 % HDP," vyčíslili analytici.
Scenár NBS vidí vývoj verejných financií odlišne. Za rok 2023 očakáva
deficit na úrovni 5,6 % HDP, čo je menej v porovnaní s predpokladom
vlády o 0,9 p. b. K lepšiemu výsledku podľa ekonómov prispieva najmä
nižšie čerpanie bežných, ale aj kapitálových výdavkov. Nižší deficit
spôsobuje aj financovanie energoopatrení z prostriedkov EÚ, ktorých
celkový vplyv NBS predpokladá v roku 2023, či nižšie čerpanie
eurofondov.
Na druhej strane, v roku 2024 očakáva scenár centrálnej banky deficit na
úrovni 6,4 % HDP, čo predstavuje negatívne riziko oproti rozpočtu vo
výške 0,5 p. b. "Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení sa
tak v scenári NBS nepredpokladá medziročné znižovanie deficitu, ale jeho
nárast o 0,8 % p. b.," zdôraznili analytici.
Riziká sú podľa nich na strane príjmov aj výdavkov. Očakávajú nižšie
daňové príjmy kvôli konzervatívnejším predpokladom ekonomického vývoja.
Ide najmä o dane a odvody z trhu práce a dane zo spotreby. NBS
predpokladá tiež vyššie čerpanie investícií financovaných z vlastných
zdrojov a vyššie výdavky na avizovanú pomoc s vysokými cenami energií.
Pozitívne riziko vidia analytici naopak v očakávaných úsporách z
nevyčerpania všetkých rozpočtových rezerv, predpoklade o nižšom
spolufinancovaní investícií z eurofondov, rozdielnom očakávanom vplyve
niektorých opatrení a nižšom plnení vybraných bežných výdavkov.
Aj pri dosiahnutí stanovených rozpočtových cieľov by mal verejný dlh SR
postupne narastať a v roku 2026 presiahnuť úroveň 60 % HDP, upozornili
analytici. Tým sa bude vzďaľovať hornej hranici dlhovej brzdy a tvorba
bezpečnej rezervy na prípadné zhoršenie ekonomického rastu sa odkladá na
roky za horizontom predloženého rozpočtu.
"Verejné financie tak zostávajú vo veľmi zraniteľnej pozícii.
Nesplnenie rozpočtových cieľov, pozastavenie konsolidácie alebo iné
neočakávane vplyvy umocnené o zvýšené náklady na starnutie populácie
môžu viesť k neudržateľnej trajektórii dlhu a nedôvere zo strany
finančných trhov," varovali analytici NBS.
Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii pripomenulo, že aj v tomto
prípade ide len o jeden z ďalších odhadov jednej z inštitúcií. Rezort sa
naďalej riadi svojim záväzkom, ktorý počíta s poklesom deficitu zo 6,5 %
HDP v minulom roku na 5,97 % HDP v roku 2024.
"Konštatovanie NBS vychádza zo scenára spracovaného zo strany NBS,
ktorého detaily a vstupy MF SR nepozná. Preto nie je možné sa k nemu
vyjadriť," dodalo ministerstvo.